3 eseje (o fotografiách Ľuba Stacha) - Príbehy plné otázok

V poslednom období ma prenasledujú knihy o čase. Neviem, či je to tým, že starnem,
alebo si iba uvedomujem, že nič nepočká. Okamih sa nezastaví, aby tu zostal
o štipku dlhšie. Kniha 3 eseje (o fotografiách Ľuba Stacha) ponúka možnosť vychutnať
si zastavenie času v plnej kráse a nahote a oslobodiť sa od plynutia času. Vo svojich fotografických príbehoch zobrazuje čas v oblúku, ktorý sa začína v minulosti a v okamihu odfotografovanej prítomnosti sa premení na minulosť. Čas sa preňho stal nástrojom hry, ktorú hrá v tvorbe aj v živote. Nebojuje s časom, ale v okamihu, ktorý by dávno zanikol, stlačí spúšť. Tak sa rodia obrazy zo svetla a tieňa. V jeho prípade nejde o typické dokumentaristické zachytenie okamihu, uprednostňuje „nerozhodujúci okamih“, zachytáva celkom bežné, neustále sa odohrávajúce príbehy okolo nás: po noci príde ráno, slnko prejde svoju cestu po stene vo forme tieňa. Na týchto drobnostiach nestoja pravidlá sveta, a tak je pre nás starnutie vecí, domov, priateľov nezmeniteľným faktom. Nepozastavujeme sa nad takými drobnosťami, ako je puklina v stene, ktorú rané slnko neobjavilo, vidíme ju až v popoludňajších lúčoch. A aj o tom nám rozpráva svojimi obrázkami Ľubo Stacho.

Kniha ponúka komplexný prierez jeho tvorbou v troch kapitolách so sprievodným textom významných slovenských kurátorov (Aurel Hrabušický, Jana Geržová, Alena Vrbanová).

Ľubo Stacho je intermediálnym umelcom, ktorý prekračuje hranice médií ľubovoľne a s ľahkosťou, aby povedal všetko to, čo má na duši. A keďže je všeobecne známe, že všetko dobré sa rodí pomaly, tak aj jeho umelecké činy zrejú rokmi. V rokoch 1983–1989 vytvoril v dvojizbovom byte Galériu v paneláku, alternatívu k oficiálnym galériám, v ktorých vtedy nebolo miesto pre autorov, ako Jindřich Štreit, Josef Saudek, Július Koller.

Mailartový projekt odpovedí na zahalené tajomstvo z rokov 1990–1998 obsahuje 115 odpovedí umelcov z celého sveta. Jedna fotografia, na ktorú je nekonečné množstvo odpovedí, potvrdzuje, že čas a priestor mení podstatu vecí. Teda nič nie je také, ako sa zdá, a to je práve na umení aj na živote očarujúce. Vo svojich diptychoch konfrontuje príbehy na základe ubiehajúceho času. Symbolickým myslením dospel k novým, efemérnym podobenstvám. Ľubo Stacho nepíše príbeh ako spisovateľ, používa obrazovú skratku, v diptychoch nám ponúka obrazy sveta, z ktorých sa odvíja náš originálny príbeh. A môžeme si pri nich klásť otázky.